Posledné letá som protestne nevaril ani nefotil. Z horúcej kuchyne som sa pratal svinským krokom. Na jednej strane som prepotil o niečo menej tričiek, ale zato mi prišlo ľúto, že som sa nevedel vrátiť k jedlu a vôňam leta. Moje leto väčšinou vyzeralo tak, že druhého júla nastúpili bratranci na letný turnus k našej babke a ak nelialo, tak sme ráno o 9.00 vyrážali na bicykloch do záhrady. Otvorila sa brána a naše prvé kroky viedli k marhuli a rajčinám. Okamžitá degustácia, povedalo by sa dnes. V tých časoch sme mali plnú záhradu zeleniny a ovocia. Aj tých dní, keď bolo po záhrade cítiť ocot a kôpor zo zavárania, bolo viac ako teraz. Mama s babkou sa tlačili v miniatúrnom kuchynskom kútiku chaty, kde nám každý deň varili obed hlavne z toho, čo sa v záhrade urodilo. My sme zatiaľ čakali na válendách, inhalovali úžasné vône dusenej zeleniny a lovili muchy. Moja mama nevedela vystáť v chate dve veci. Lepkavý obrus a lepkavý prúžok, na ktorý sa prilepila každá mucha, čo si na ňom chcela dať malú fajčiarsku. Tak by to nazval môj otec. Takže my sme mali o zábavu postarané. Mucholapku sme zlomili ešte prvý týždeň, pretože sa multifunkčne využívala aj na šermiarske súboje medzi nami. Tak nám ostávali naše ruky. Nikto nemal takú rýchlu ruku ako naša babka. V našich očiach bola ako kung-fu majster, ktorému neušla jediná mucha. Keby vedela používať čínske paličky, tak chytá aj nimi.

Rajčiny boli a sú môj hlavný letný favorit. Jedával som ich ako jablko. V časoch, keď deti ohŕňali nos nad zeleninou, ja som zbožňoval paradajkový šalát alebo paradajky s cesnakom a olejom. No tak to bolo jedenie do prasknutia.

Nemôžem zabudnúť ani na kukuricu. Pred našou záhradou jej boli plné polia. Vliezť do nej bol vždy adrenalín, pretože sme ju ovenčili množstvom legiend. Minimálne sme verili, že sa v nej prechádza stráž s vlčiakom. Kukurica patrila neodmysliteľne k nášmu letu a jedálničku. Vďaka nej si mohli naši susedia aspoň na pár minút vydýchnuť, keď nám zapchala ústa.

Keď sa môj život v lete neodohrával v záhrade, tak to bolo na našom sídlisku. A pokiaľ pred panelákom pieklo slnko, tak sme sa schovávali v tieni stromov na druhej strane na prašiaku. Občas niekto priniesol na prašiak placky a to bola chvíľa, keď sa neozýval ulicou náš rev. Moja stará mama na dedine zvykla v lete robiť lašky. Zemiakové cesto pečené na suchej panvici rozvoniavalo na celé priedomie z letnej kuchyne. Tradične šedá dedinská mačka vysedávala vo dverách, žmúrila a inhalovala spolu so mnou. Babka robila zemiakové lašky. Je to vlastne placka, ale aj pagáč. Robí sa z múky, varených zemiakov a pečie sa na sucho.

V každej detskej bande na sídlisku bol jeden chlapec, ktorý bol drobný, chudý a neskutočne mlsný. Takýto nás vždy dostal do varu a z našetrených drobákov sme si šli kupovať sladkosti, zmrzlinu alebo aspoň burizony, ktoré sa dali jesť iba vonku, pretože padajú všade, ale najmenej do úst. Niečo podobné mám s chrumkami  dodnes, ale už triafam presnejšie.

Lašky, rajčiny, kukurica, burizony a baklažán

1 kg zemiakov
200 g polohrubej múky
vajíčko
Pol. l. slnečnicového oleja alebo masti

Rajčiny
Baklažán
Bazalka
Cesnak
30 g Kukurica na popcorn
Pol. l. medu
30 g Mrazená kukurica
50 g Ryžové burizony

2 pol. l. parmezánu
2 vaječné bielky
Čierne korenie
Pol. l. balzamikového octu

200 g olivového olej
70 g balzamikového oleja
8 g soli

Zemiaky uvaríme a nastrúhame. Z múky, zemiakov, vajíčka, oleja, soli a vody podľa potreby vyhnietime nelepivé tvarovateľné hutné cesto. Staré mamy z cesta vyvaľkali valec a z neho odkrajovali krúžky cesta. Múkou na pomúčenie nešetrite. Môžete samozrejme vykrojiť kruh, prípadne skúsiť vložiť cesto do formičky na tart alebo quiche. Rezané placky sú ale klasika. Ja som skúsil formu na malý tart. Takto narezané krúžky naukladáme na plech a pečieme do zlatista na 200 °C. Lašky môžete piecť aj na suchej panvici, ako to robila moja stará mama v letnej kuchyni. V iných južných regiónoch sa zvyknú piecť na panvici s trochou masti.

Rúru po laškoch vychladíme na 175 °C. Baklažán osolíme a potrieme olivovým olejom a pečieme 45 minút. Po upečení necháme vychladnúť na takú teplotu, aby sa dal chytiť do ruky. Vyškriabeme ho zo šupy, roztlačíme s vidličkou na pyré a osolíme.

Na granolu vyhrejme rúru na 150 °C. Zmiešame pripravený popcorn z kukurice, mrazenú kukuricu, burizony, parmezán a jeden pretlačený cesnak. V druhej mise vyšľaháme bielky na penu a pridáme med. Bielky zmiešame so zmesou a rozprestrieme na plech. Pečieme 20 minút na zlatohneda. Ak sa vám pošťastí zohnať bazalkové semiačka, tak ich pridajte do zmesi.

Pripravíme si marinádu na rajčiny s oleja a balzamika. Najemno do nej nakrájame hrsť bazalky. V tejto marináde necháme rajčiny minimálne pol hodiny a maximálne 4 hodiny. Najvhodnejšie sú cherry rajčiny.

Ďalšiu časť rajčín oblanšírujeme, ošúpeme, zalejeme s olivovým olejom a najemno nakrájaný cesnak. Posolíme a necháme odležať.

Tretia várka rajčín je na vás. Nie je nevyhnutná, ale urobí svoje. Ak máte možnosť, tak ugrilujte väčšie mäsité rajčiny. Nakrájajte ich na hrubšie krúžky, pomaly ich grilujte a na záver ich zaúďte. Bude to pecka. Alternatíva je upiecť v rúre polovice rajčín. Potom ich najemno nakrájať.

Na záver pomaly nakladáme pyré, granolu, rôzne druhy rajčín a natrhanú bazalku. Ako bonus môžete ohriať olej na 175 °C a opražiť bazalkové listy do chrumkava a osoliť ich. Je to každopádne zaujímavá chuť.
Pri tomto sa dá dokonale hrať, no neplánujte si to na rodinnú večeru, ak nemáte naplánovaný postup a dobrú predprípravu. Inak vás hladná rodina zlynčuje. Väčšia časť je vhodná na predprípravu. Baklažán sa dá samozrejme ugrilovať . Lašky a granolu si urobíte vopred. Takže ak máte odvahu, zvládnete to aj na grilovačke. Chce to iba dobrý manažment.