Pečené holuby nikomu do úst nepadajú. Vraví odveká fráza. Veru tak, nikdy v živote som túto situáciu nezažil, i keď som si ju nespočetnekrát už od detstva predstavoval. Ako na soche Svätej Trojice v Nových Zámkoch posedávajú pečené holuby, jej okolie je celé zamastené a len tak lietajú tie holuby rovno do huby okoloidúcim, ako lajky na fejsbúku. Holuby mali v skutočnosti radšej rímsu kostola, ktorú pracovito okadili každý deň, s ľahkosťou majstrovskej rutiny a bez syndrómu vyhorenia, no a tie mastné škvrny boli vždy od langošov. Okoloidúci im vždy uštedrili nadávky či pomenovania ako lietajúce potkany, a to dvojjazyčne, prosím pekne. Často som fantazíroval, no vraj najbližšie k mojej fantázii boli v deväťdesiatych rokoch obyvatelia moslimského sultanátu Brunej. Neplatili dane, plná nádrž benzínu bola lacnejšia ako ryžová placka, ba dokonca dostávali každoročnú rentu od štátu 20 tisíc dolárov. Tých výhod bolo toľko, že niektorí zahraniční návštevníci prepadli predstave, že im skutočne na ulici budú padať do úst pečené holuby. No to sa zmenilo v roku 2006 a nulový štátny dlh začal rásť. Ďalšou krajinou, …