All posts filed under: Príbehy

Jedz a miluj s Kai

Kai a jej blog som sledoval už dlhší čas. Bol pre mňa vizuálne veľmi príťažlivý, hlavne bol iný ako väčšina ostatných. Nebol len o jedle, ale často ubiehal do lifestyle blogu, hlavne fotkami. Keď si prezeráte rôzne blogy, tak si v sebe vytvárate určitú vyfantazírovanú predstavu o autorovi. Až pri reálnom stretnutí zistíte, že tá skutočnosť je veľakrát úplne iná. Na jednej strane mi Kai z jej blogu pripadala veľmi sympatická. No tá druhá predstava bola, že bude určite jednou z tých žien, pri ktorých presadzovanie vlastných ekonázorov a zdravého životného štýlu hraničí so streľbou radikála. Povedal som si, že keď túto osobu stretnem niekde naživo, tak tú jej ekokázeň asi neprežijem. Čoskoro sme sa nakoniec stretli. Korzom zasnene kráčala potetovaná baba s piercingom, zakuklená v zelenom kabáte. Po chvíli s ňou som si musel dať vnútornú facku, ktorá mi vlastne iba potvrdila to, ako inak vnímajú ľudia aj mňa a že pravda o človeku alebo živote človeka v internetovom priestore je veľmi poohýbaná, či už v pozitívnom svetle alebo naopak. Spoznal som babu, ktorá ukazuje v praxi, aké to …

Semana Santa

Ešte pred svitaním som sa zobudil na hluk upratovacích áut v našej malej sevillskej uličke kúsok od ulice Francos. Cez medzery v oknách bolo počuť zvonka prakticky všetko, ako keby tam tie okná ani neboli. Od rána sa čistili ulice na celodenné procesie, ktoré vždy trvajú až do neskorej noci. Semana Santa ma fascinovala vždy, keď som o nich videl reportáže. Nie z duchovného hľadiska, ale pre svoju magickú atmosféru. Tešil som sa na tento deň, no už z iných miest som vedel, že ak sa niečo deje na ulici, tak si to žiada dobrý spánok a k tomu je nevyhnutné pripraviť sa na úmorné pálenie chodidiel z nekonečného postávania vonku. Uličky sú tu veľmi úzke a procesia prechádza niekoľko centimetrov od stien domov. Preto som si obsadil hodinu pred prechodom inkvizítorov (špicaté kukly) „svoju“ dlaždicu na ulici Francos. Takto to robia aj domáci. Ak čakajú na ulici, kde nie je bar ani reštaurácia, tak si prinesú skladacie stoličky, vybalia domáci tapas a rodinný piknik sa môže začať. V Seville je 52 bratstiev a každé …

Kiro : Kuchyňa je môj labák

Často si ľudia mýlia naše hlasy v telefóne. V čase, keď som robil v lekárni, boli operátorky distribúcie zúfalé z toho, že znova volajú na to isté miesto. Akurát raz zdvihol telefón Kiro a raz ja v lekárni na druhej strane mesta. Spolu sme prežili 5 rokov na Farmaceutickej fakulte, a to nevravím o detstve, počas ktorého sme spolu trávili každé jedno leto. Dnes je to v niečom rovnaké, no v niečom aj iné. Pravdou je, že už by sme sa na jednu nafukovačku nezmestili a rovnako by sme sa neodvážili skočiť do kalného a bahnitého mŕtveho ramena, ktoré nám tečie za chatou. Pre nás to v tých časoch bolo veľké dobrodružstvo. Na ceste do Toskánska v nás oboch prepukla vášeň k jedlu a odvtedy sa to nezastavilo. Prvé naše diskusie o jedle začali asi niekde v detstve, keď sme ako malí stavali pec na pečenie a piekli zemiakové lupienky na starom hrdzavom poklope zo zeleného suda z novozámockej fabriky. Kam sa hrabe dnešná hystéria okolo splodín a karcinogénov! Dnes sa na tom výborne bavíme, no moja mama sa …

Melón a Zuzina

V jedno jarné ráno mi prišla správa na messenger. Písal mi akýsi Peter (Melón). Vraj jeho tater Imrich, rovnako i môj, rozprával o niekom, kto miluje jedlo a odporučil mu, že by sa s ním určite mal spoznať. „Videl som, že sleduješ moje fotky na instagrame a teraz som si to spojil a už viem, že si to ty. Mohli by sme sa niekedy stretnúť.“ Tak sa aj stalo. Vybral som sa na návštevu do Brna. Kým sa Melón dostal do talianskej formaggerie, v ktorej dnes pracuje a Zuzina na štúdium regionálneho rozvoja, prešli si obaja dlhú cestu. Najprv sa na strednej škole obchádzali, neskôr spoločne žili na Malorke. Ich vtedajšie zamestnanie zas obohatilo môj rozhľad. Na najväčších diskotékach predávali balóny plnené rajským plynom. Dnes žijú spolu v Brne so psom Majlom a so svojou vášňou k jedlu. On varí a ona pečie Peťo sa dostal k vareniu a gurmánčeniu prirodzenou cestou vďaka základom z rodiny. No Zuzina začala piecť iba vďaka stávke s kamarátom. Ten sa raz posmešne vyjadril, že Zuzina patrí k tej skupine žien, ktorá nevie ani rúru zapnúť a jej gurmánsky zážitok je cottage s chlebom. Pre ňu to …

Andrej : Budúcnosť našich žalúdkov

V roku 2007 som napísal Andrejovi e-mail: Dobrý deň, pán doktor, rád by som fotil vašu prácu a chodil s vami ráno do práce. Odpoveď znela: V poriadku, príďte zajtra ráno. Ešte sme sa ani nevideli a už som mal z toho dobrý pocit. Bol som študent plný entuziazmu a chcel som fotiť novú esej o zvieratách a veterine. Andrej robil veterinára v útulku pre opustené zvieratá a po dvoch rokoch fotenia zákulisia hádzanej to bola radikálna zmena prostredia. V tom čase neexistovala žiadna sociálna sieť, vďaka ktorej by napríklad útulok pre opustené zvieratá žiadal všetkých svojich „friendov“ o nový sporák či príspevok na novú strechu. Boli to časy, keď sa všetky nápady rodili ťažšie, ale rodili sa len vďaka skutočným priateľom. Neexistoval skoro žiadny mediálny priestor pre túto tému a samosprávy o nej radšej ani nechceli hovoriť, lebo potulujúce sa svorky zvierat po ulici alebo týraného psa na reťazi akoby nikto nevidel. Nakoľko príroda vždy vyžaduje rovnováhu, dá sa povedať, že viac dobra začalo priamoúmerne plodiť viac zla. Zrazu už nerobilo problém ľuďom na hlavnej ceste pred bránou útulku vyhadzovať psy, ktoré, ak mali šťastie, …

O tom, že čierno-biela a jedlo sú moja vášeň.

Už od detstva som s veľkou obľubou pozeral staré čierno-biele filmy. Z nich som presedlal na fotografiu. Čierno-bielej som sa nevedel nabažiť. Počas štúdia na vysokej škole som sa venoval dokumentárnym fotoesejám a ako študent som mal na to veľa voľného času. Po promóciách sa množstvo voľného času prudko zredukovalo a fotil som iba príležitostne. Ďalšia zmena v mojom živote prišla keď som absolvoval spontánny food trip po Toskánsku a od toho týždňa som neprestal variť. Začal som sa hlavne zaujímať o kuchyňu u nás doma a o rodinnú históriu, ktorá je úzko spätá s jedlom. Potešenie mojich blízkych jedlom sa stalo doslova fetišom. Milujem jednoduchú kuchyňu, kvalitné suroviny, ktoré dokážu spôsobiť rovnaké food porno ako Thomas Keller a jeho jedlo v knihe French Laundry.   Zbožňujem šaláty, hlavne odkedy sa u mňa pred pár mesiacmi objavil problém s trávením. Bavím sa experimentovaním s dresingom a niekedy natrafím na šialené kombinácie, ktoré aj napriek úcte k autorovi zatratím v záchodovej mise. V Indickej kuchyni ma oslovila intenzita zohriateho korenia a výroba marinád. Takáto marináda s …