Month: november 2016

Jedz a miluj s Kai

Kai a jej blog som sledoval už dlhší čas. Bol pre mňa vizuálne veľmi príťažlivý, hlavne bol iný ako väčšina ostatných. Nebol len o jedle, ale často ubiehal do lifestyle blogu, hlavne fotkami. Keď si prezeráte rôzne blogy, tak si v sebe vytvárate určitú vyfantazírovanú predstavu o autorovi. Až pri reálnom stretnutí zistíte, že tá skutočnosť je veľakrát úplne iná. Na jednej strane mi Kai z jej blogu pripadala veľmi sympatická. No tá druhá predstava bola, že bude určite jednou z tých žien, pri ktorých presadzovanie vlastných ekonázorov a zdravého životného štýlu hraničí so streľbou radikála. Povedal som si, že keď túto osobu stretnem niekde naživo, tak tú jej ekokázeň asi neprežijem. Čoskoro sme sa nakoniec stretli. Korzom zasnene kráčala potetovaná baba s piercingom, zakuklená v zelenom kabáte. Po chvíli s ňou som si musel dať vnútornú facku, ktorá mi vlastne iba potvrdila to, ako inak vnímajú ľudia aj mňa a že pravda o človeku alebo živote človeka v internetovom priestore je veľmi poohýbaná, či už v pozitívnom svetle alebo naopak. Spoznal som babu, ktorá ukazuje v praxi, aké to …

Barát füle – Dezert mojej prababičky a ucho pána Baráta

Moji prarodičia žili na štátnom statku, ktorý tu spravovali. Boli to veľmi skromní a obetaví ľudia plní lásky. Rovnako sa to prejavovalo aj v prababičkinej kuchyni. Na malom priestore dokázala v skromných podmienkach vždy pripraviť výborné jedlá pre veľké množstvo ľudí. Či už to bola rodina, alebo ľudia, ktorí pracovali na statku. V období, keď sa tá pravá jeseň míňala s babím letom, zbierali sa slivky v sadoch a chotároch. Varil sa z nich hustý lekvár a riedky lekvár, ktorý sa volal cibere a plnili sa ním prázdne vínové fľaše. V deň, keď sa robili cestoviny, prababka zo zvyšku cesta vyvaľkala tenké cesto, na ktoré ukladala kôpky lekváru a vytvorila plnené taštičky. Všetci ich volali Barát füle. V preklade názov znamená priateľove ucho a všetci si vysvetľovali tento názov jednoducho. Bolo to sladké jedlo, ktoré sa pripravilo priateľom, ktorý na statku nechali litre potu, ba aj svoju krv. Posypali sa maslovou strúhankou a v kuchyni nastalo hrobové ticho z toho, ako všetci jedli a občas ani nedýchali. Aj toto jednoduché jedlo je dôkazom, že jedlo je viac ako …