Internet je každoročne v takomto období zahltený postami o tom, ako kvitne baza. Robiť bazový sirup sa stalo národným športom všetkých blogov, foodblogov a portálov. Tomuto trendu som podľahol aj ja, no nečakajte, prosím, že vám budem písať o výrobe sirupu. V tom ma určite tromfnú iní a je dobré, že to robia. Edukovať treba aj v prípade obyčajného sirupu. Aspoň sa ľudia nedajú zlákať nápismi bio a bez konzervantov. Je to smiešne, keď konzervantom je práve cukor, z ktorého je sirup pripravený. Ale o inom som chcel. K téme baza som sa dostal trochu inak. Cez rebarboru. Skúšal som totiž, čo najviac „chutí“ rebarbore. Marinoval som ju v rôznych sirupoch. V klinčekovom, anízovom, verbenovom, mätovom, no s bazou to bola bomba. Túto kyslastú zeleninu, áno, zeleninu, sme nikdy nepestovali. Vôbec neviem, ako sa k nám táto stredoázijská rastlina dostala na záhradu. Ak bola niekde voľne vysádzaná na poliach, tak som si ju nevšimol. Maximálne sme s ňou ako deti bojovali, lebo nám mohla pripadať ako veľké lopúchy. Veľmi dávno sme mali na ulici pred záhradou veľkú bazu. Tá pre nás znamenala útočisko, …