Kiro : Kuchyňa je môj labák
Často si ľudia mýlia naše hlasy v telefóne. V čase, keď som robil v lekárni, boli operátorky distribúcie zúfalé z toho, že znova volajú na to isté miesto. Akurát raz zdvihol telefón Kiro a raz ja v lekárni na druhej strane mesta. Spolu sme prežili 5 rokov na Farmaceutickej fakulte, a to nevravím o detstve, počas ktorého sme spolu trávili každé jedno leto. Dnes je to v niečom rovnaké, no v niečom aj iné. Pravdou je, že už by sme sa na jednu nafukovačku nezmestili a rovnako by sme sa neodvážili skočiť do kalného a bahnitého mŕtveho ramena, ktoré nám tečie za chatou. Pre nás to v tých časoch bolo veľké dobrodružstvo. Na ceste do Toskánska v nás oboch prepukla vášeň k jedlu a odvtedy sa to nezastavilo. Prvé naše diskusie o jedle začali asi niekde v detstve, keď sme ako malí stavali pec na pečenie a piekli zemiakové lupienky na starom hrdzavom poklope zo zeleného suda z novozámockej fabriky. Kam sa hrabe dnešná hystéria okolo splodín a karcinogénov! Dnes sa na tom výborne bavíme, no moja mama sa …