Tak sa mi zdá, že v našej záhrade sa objavili cukety až koncom 90. rokov. Jedno leto sa nám už z nejakej záhady začali v chladnej chate povaľovať cukety. Či cukiny? V tomto sa sporiť nebudem, vyhovujú mi oba názvy. Mali sme ich toľko, že už sme nemali kam šliapnuť v kuchynke. Boli obrovské ako tekvice. Fakt nemám poňatia, čo sme s nimi robili. No za ten čas sa stali hitom a potom neodmysliteľnou súčasťou obedových menučiek. Teda ak sa gastro zariadenie odpútalo od závislosti od polotovarov. Pointa toho, čo som chcel naznačiť, je, že tu s nami tie cukety neboli – ako sa vraví – odjakživa. Raz prišli a odvtedy ich milujeme. Cuketa je jednou z mála zelenín, ku ktorej sa mi neviažu žiadne kronikárske príbehy, v ktorých sa tak rád hľadám. Ak ste si to ešte náhodou nevšimli, tak áno, robím to často. Chvíľu som posedel v mojej obľúbenej kaviarni Sväg to go a uvedomil som si, že s cuketou začali moje začiatky v kuchyni. Ideálna ingrediencia pre začiatočníka, jej príprava sa totiž nedá pokaziť. Môže byť surová, grilovaná, pečená, restovaná, zapečená, varená aj dusená, no …

Posledné letá som protestne nevaril ani nefotil. Z horúcej kuchyne som sa pratal svinským krokom. Na jednej strane som prepotil o niečo menej tričiek, ale zato mi prišlo ľúto, že som sa nevedel vrátiť k jedlu a vôňam leta. Moje leto väčšinou vyzeralo tak, že druhého júla nastúpili bratranci na letný turnus k našej babke a ak nelialo, tak sme ráno o 9.00 vyrážali na bicykloch do záhrady. Otvorila sa brána a naše prvé kroky viedli k marhuli a rajčinám. Okamžitá degustácia, povedalo by sa dnes. V tých časoch sme mali plnú záhradu zeleniny a ovocia. Aj tých dní, keď bolo po záhrade cítiť ocot a kôpor zo zavárania, bolo viac ako teraz. Mama s babkou sa tlačili v miniatúrnom kuchynskom kútiku chaty, kde nám každý deň varili obed hlavne z toho, čo sa v záhrade urodilo. My sme zatiaľ čakali na válendách, inhalovali úžasné vône dusenej zeleniny a lovili muchy. Moja mama nevedela vystáť v chate dve veci. Lepkavý obrus a lepkavý prúžok, na ktorý sa prilepila každá mucha, čo si na ňom chcela dať malú fajčiarsku. Tak by to nazval môj otec. Takže my sme mali o zábavu postarané. Mucholapku sme zlomili ešte prvý týždeň, …