Uhorková sezóna je každé leto v znamení akéhosi ticha. U nás sa to však veľkým tichom nikdy nevyznačovalo. Väčšinou mama vynadala otcovi –  načo zasadil zase toľko uhoriek, že nie sme konzerváreň a že tie uhorky zbierala poslednýkrát. Potom sa spustila nálevová polemika, koľko čoho a prečo. Bol to už pre mňa taký klasický rodinný rituál, pretože mám podozrenie, že minimálne jeden z nich si ten recept každý rok pamätal. Plánovanie a správne načasovanie tejto akcie bolo rovnako dôležité ako nálev. Klasicky v deň určený na zaváranie sme mali v byte aspoň 30 stupňov. Octovo-kôprová vôňa, ktorá sa liala celým schodiskom aj z okolitých bytov, dávala na známosť všetkým mojim kamarátom, že ostať doma je kardinálna chyba, ak si chcú zachovať psychické zdravie. Radšej sme šli von drať vyschnutý trávnik s futbalovou loptou, prípadne sme do nemoty hrali „na jeden dotyk“. Poznáte to? V záhrade som mal dve obľúbené miesta. Fóliu som mal rád, chytal som tam medvedíkov a privoniaval k vôni papriky, uhoriek a vdychoval toxickú mandľovú čo? vôňu? prchavých organických látok z fólie. Medzi …

Pre niekoho je to borovička, no pre mňa je najslovenskejší produkt bryndza. V top reštauráciách zažíva tento rok veľký návrat. Využívajú hlavne jej chuťový a probiotický potenciál. Ovčia bryndza sa vyrába len z ovčieho mlieka, no dnes je často kombinovaná ovčia hrudka s 50 % podielom kravskej hrudky. No tento produkt sa nazýva zimná bryndza. Do 17. storočia bola bryndza predávaná na trhoviskách ako tvrdá syrová hruda. Vďaka naloženiu syra do slaného roztoku po zomletí vznikla mäkká bryndza ako ju poznáme dnes. Zvláštnosťou je, že bryndziari sa dodnes akoby nevedeli  dohodnúť, čia zásluha to bola. Či bryndziara z Detvy Jána Vagača, alebo zvolenského bryndziara Teodora Walla. Vždy záleží na pôvode textov o bryndzi. Bryndzové taľafatky O bryndzi sa už minimálne 15 rokov hádajú malí producenti zo salašov s veľkokapacitnými bryndziarňami, ktoré mlieko pasterizujú alebo termizujú. Oba tábory sa vzájomne obviňujú a prebíjajú sa argumentmi. Prvá polemika je o tom, ktorý produkt sa môže na našom trhu nazvať pravá bryndza. Salaše argumentujú, že pasterizáciou usmrtia výrobcovia charakteristický probiotický potenciál bryndze. Veľkovýroba zase obviňuje salaše zo zlej hygieny a nutnosti pasterizácie pre …

Internet je každoročne v takomto období zahltený postami o tom, ako kvitne baza. Robiť bazový sirup sa stalo národným športom všetkých blogov, foodblogov a portálov. Tomuto trendu som podľahol aj ja, no nečakajte, prosím, že vám budem písať o výrobe sirupu. V tom ma určite tromfnú iní a je dobré, že to robia. Edukovať treba aj v prípade obyčajného sirupu. Aspoň sa ľudia nedajú zlákať nápismi bio a bez konzervantov. Je to smiešne, keď konzervantom je práve cukor, z ktorého je sirup pripravený. Ale o inom som chcel. K téme baza som sa dostal trochu inak. Cez rebarboru. Skúšal som totiž, čo najviac „chutí“ rebarbore. Marinoval som ju v rôznych sirupoch. V klinčekovom, anízovom, verbenovom, mätovom, no s bazou to bola bomba. Túto kyslastú zeleninu, áno, zeleninu, sme nikdy nepestovali. Vôbec neviem, ako sa k nám táto stredoázijská rastlina dostala na záhradu. Ak bola niekde voľne vysádzaná na poliach, tak som si ju nevšimol. Maximálne sme s ňou ako deti bojovali, lebo nám mohla pripadať ako veľké lopúchy. Veľmi dávno sme mali na ulici pred záhradou veľkú bazu. Tá pre nás znamenala útočisko, …

Ráno si zvyknem dať popri behu aj malú prechádzku, počas ktorej sa vydýcham a pospomínam si na recepty a nápady. Znie to zvláštne, ale počas behu mi pomáha myslieť na jedlo. Nemám vtedy kŕče v členkoch a v hlave si rekapitulujem všetky inšpirácie, ktoré ma postretli za posledné dni. V mysli listujem v knihe bylín a snažím sa spoznať všetky jedlé rastliny, ktoré počas ranného kolečka lesom míňam pohľadom. Tento týždeň mi padol zrak na žihľavu, kvety medvedieho cesnaku a malé kvety cesnačika lekárskeho. Obsahovými látkami je to rovnako zaujímavá rastlina ako medvedí cesnak. Má jemnú cesnakovú chuť. Kvety sú jedlé, no skoro bez cesnakovej chuti. Nie sú na tanieri výrazné, nekričia, ale sú skvelé na styling. Hlavne v reštauráciách vôbec nie sú používané. Sezóna medvedieho cesnaku je už niekoľko týždňov v plnom prúde. Mňa zaujali práve púčiky kvetov, ktoré sa skoro vôbec nepoužívajú. Dajú sa konzervovať nálevom ako kapary, no mňa zaujalo, že je dobré zasypať ich soľou. Ich intenzívna chuť a čerstvosť potom vydrží v chlade niekoľko dní. Takto som chcel špenátu dodať charakteristický cesnakový …

Pôvodne som chcel použiť hubu smrčok obecný, no ako to už býva s mojimi hubárskymi schopnosťami a šťastím, za tých pár týždňov, čo som ich hľadal v lesoch okolo Bratislavy a Nových Zámkov, som sa akurát poriadne prešiel. Hnusoby sú tie huby, tak ako vravím. Vzdal som sa. Bola to výzva, ale nakoniec som si spomenul na môjho kamaráta, ktorý sa mi na každej hubačke smial, že som taký slepý, že nenájdem hríb, ani keď naň šliapnem. No, čo už, sťažoval som sa v sobotu u mojej mamy, že som prechodil kopec kilometrov po lesoch v okolí Dunaja a nič. Pritom hubári hlásili huby od začiatku marca. Vtedy mi vravela, že na jar namiesto húb robila prastará mama dusené reďkovky. V takomto období sme mali na záhrade malé prízemné fóliovníky, v ktorých rástla medzi prvými práve červená reďkovka a jarná cibuľka. A to sú tie jarné chute, ktoré som mal od detstva spojené s maslovým bielym chlebom, predlžujúcimi sa slnečnými dňami a futbalom na dvore pred domom, s množstvom kilometrov najazdených na bicykli a podvečerné prosenie …

Vyrastal som na južnom Slovensku, kde to na jar v záhradách a hájoch vonia práve jemnou cesnakovou arómou. Vraj prvé, čo medvede jedia po prebudení sa zo zimného spánku, je medvedí cesnak. Pre nich má hlavne antiparazitárny význam. Hladné medvede, ak nenájdu uhynuté zviera, musia schádzať do nižších polôh a tam sa kŕmia bylinami, šípkami, larvami chrobákov, proste všetkým, čo je jedlé a čo nájdu. Aj šťavnatým divým cesnakom, ktorý je príbuzný pažítky, nie cesnaku. Iba jeho obsahové látky sú skoro rovnaké. Divý cesnak je nabitý vitamínom C, B6, alicínom a chlorofylom, čo je určite jeho devíza oproti cesnaku. Patril od nepamäti k hlavnej jarnej ingrediencii na juhu Slovenska, hlavne na vidieku. S medvedím cesnakom sa prebudili aj niektoré bylinky, čo ma potešilo, lebo som konečne mohol robiť bylinkovú soľ. Mám rád práve dochucovanie jednoduchých jedál takouto soľou. Zahryznúť do malého kryštálu soli spôsobí na jazyku príjemnú vlnu slanosti, ktorá na svojom vrchu nesie jemnú bylinkovú chuť. Je to jedno z tých príjemných chrúmaní, na rozdiel od zle umytého šalátu. Takúto soľ môžete zavákuovať a skladovať v mrazničke. Jazyk je …