Posledné letá som protestne nevaril ani nefotil. Z horúcej kuchyne som sa pratal svinským krokom. Na jednej strane som prepotil o niečo menej tričiek, ale zato mi prišlo ľúto, že som sa nevedel vrátiť k jedlu a vôňam leta. Moje leto väčšinou vyzeralo tak, že druhého júla nastúpili bratranci na letný turnus k našej babke a ak nelialo, tak sme ráno o 9.00 vyrážali na bicykloch do záhrady. Otvorila sa brána a naše prvé kroky viedli k marhuli a rajčinám. Okamžitá degustácia, povedalo by sa dnes. V tých časoch sme mali plnú záhradu zeleniny a ovocia. Aj tých dní, keď bolo po záhrade cítiť ocot a kôpor zo zavárania, bolo viac ako teraz. Mama s babkou sa tlačili v miniatúrnom kuchynskom kútiku chaty, kde nám každý deň varili obed hlavne z toho, čo sa v záhrade urodilo. My sme zatiaľ čakali na válendách, inhalovali úžasné vône dusenej zeleniny a lovili muchy. Moja mama nevedela vystáť v chate dve veci. Lepkavý obrus a lepkavý prúžok, na ktorý sa prilepila každá mucha, čo si na ňom chcela dať malú fajčiarsku. Tak by to nazval môj otec. Takže my sme mali o zábavu postarané. Mucholapku sme zlomili ešte prvý týždeň, …

Od malička si pamätám, že sme mali doma pľúcka, srdcia, pečienky či držky. Bolo to normálne, lebo dobrého mäsa bolo málo a ľudia z vidieka boli naučení spotrebovať všetko, čo gazdovský dvor poskytol. Vyhadzovalo sa len ojedinele a pri rodinnej zabíjačke bola každá kvapka a každý gram cenný. Preto mala každá ulica svoju historku o podguráženom mäsiarovi, ktorý dostal „nakladačku“ za nešetrný výkon. Srdce bolo ingredienciou, od ktorej datujem začiatok Macek Labu. Preto sa k nemu zas vraciam,  nakoniec, bolo to už pred dvomi rokmi. Srdce je ingrediencia, ktorá je veľmi lahodné a dá sa využiť rôznymi spôsobmi. Nehovoriac o tom, že cena tohto najpracovitejšieho svalu je veľmi nízka. Ale možno ešte čas srdca príde, ako to bolo pred pár rokmi s líčkami. Taký držkový slider bol pred pár rokmi úplná vychytávka na jednom z prvých streetfood parkov v okolí, no potom akoby sa tohto jedla streetfoody zľakli. Foodtrucky sa tvária, ako keby boli tradičnejšie iné jedlá a ingrediencie. Chápem, je to aj o ekonomike, no občas sa dá spraviť aj poriadny punk. Zákazníkov by si to určite našlo. Zas žiadny prevrat v miestnom gastre by to nebol. …

Vlak do Prahy je asi veľmi inšpiratívny – alebo je to iba tým, že potrebujem využiť 4 hodiny cesty s mizerným internetom? Je pár minút po šiestej ráno, takže ani z okolia skoro nič nevidieť. V slúchadlách mi spieva Ella Fitzgerald, taká malá sentimentálna spomienka na večeru v Mazeltov v Budapešti. Stále je vonku tma, čierno-čierna tma. Asi taká tma, ako keď onehdá bolo v Banskej Štiavnici obecne zavedené vypínanie verejného pouličného osvetlenia o polnoci. To sa od Archanjela nedalo ísť bez baterky skratkou. Skratky sú malé uličky pomedzi domy, ktoré poznajú domáci a síce majú skoro vždy krkolomné stúpanie, ale aj tak pomôžu v presune v tomto meste, kde je všetko hore kopcom a dole kopcom. Tma za Starým zámkom prichádzala o hodinu skôr. Nazvime to škandinávske šero. Slnko zapadá za Hornú Reslu a tá vrhá tieň na starú časť Štiavnice. Takže ak potrebujete tréning na život v Škandinávii, odporúčam ísť do Štiavnice v období november až marec. Pre „nerodeného“ Štiavničana je to poriadna skúška, hlavne keď bývate štýlom vlk samotár. Určite som už niekedy spomenul, že milujem syry. Sú ako moja droga. Týždenne ich zjem niekoľko druhov od …