Internet je každoročne v takomto období zahltený postami o tom, ako kvitne baza. Robiť bazový sirup sa stalo národným športom všetkých blogov, foodblogov a portálov. Tomuto trendu som podľahol aj ja, no nečakajte, prosím, že vám budem písať o výrobe sirupu. V tom ma určite tromfnú iní a je dobré, že to robia. Edukovať treba aj v prípade obyčajného sirupu. Aspoň sa ľudia nedajú zlákať nápismi bio a bez konzervantov. Je to smiešne, keď konzervantom je práve cukor, z ktorého je sirup pripravený. Ale o inom som chcel. K téme baza som sa dostal trochu inak. Cez rebarboru. Skúšal som totiž, čo najviac „chutí“ rebarbore. Marinoval som ju v rôznych sirupoch. V klinčekovom, anízovom, verbenovom, mätovom, no s bazou to bola bomba. Túto kyslastú zeleninu, áno, zeleninu, sme nikdy nepestovali. Vôbec neviem, ako sa k nám táto stredoázijská rastlina dostala na záhradu. Ak bola niekde voľne vysádzaná na poliach, tak som si ju nevšimol. Maximálne sme s ňou ako deti bojovali, lebo nám mohla pripadať ako veľké lopúchy. Veľmi dávno sme mali na ulici pred záhradou veľkú bazu. Tá pre nás znamenala útočisko, …

Ráno si zvyknem dať popri behu aj malú prechádzku, počas ktorej sa vydýcham a pospomínam si na recepty a nápady. Znie to zvláštne, ale počas behu mi pomáha myslieť na jedlo. Nemám vtedy kŕče v členkoch a v hlave si rekapitulujem všetky inšpirácie, ktoré ma postretli za posledné dni. V mysli listujem v knihe bylín a snažím sa spoznať všetky jedlé rastliny, ktoré počas ranného kolečka lesom míňam pohľadom. Tento týždeň mi padol zrak na žihľavu, kvety medvedieho cesnaku a malé kvety cesnačika lekárskeho. Obsahovými látkami je to rovnako zaujímavá rastlina ako medvedí cesnak. Má jemnú cesnakovú chuť. Kvety sú jedlé, no skoro bez cesnakovej chuti. Nie sú na tanieri výrazné, nekričia, ale sú skvelé na styling. Hlavne v reštauráciách vôbec nie sú používané. Sezóna medvedieho cesnaku je už niekoľko týždňov v plnom prúde. Mňa zaujali práve púčiky kvetov, ktoré sa skoro vôbec nepoužívajú. Dajú sa konzervovať nálevom ako kapary, no mňa zaujalo, že je dobré zasypať ich soľou. Ich intenzívna chuť a čerstvosť potom vydrží v chlade niekoľko dní. Takto som chcel špenátu dodať charakteristický cesnakový …

Pôvodne som chcel použiť hubu smrčok obecný, no ako to už býva s mojimi hubárskymi schopnosťami a šťastím, za tých pár týždňov, čo som ich hľadal v lesoch okolo Bratislavy a Nových Zámkov, som sa akurát poriadne prešiel. Hnusoby sú tie huby, tak ako vravím. Vzdal som sa. Bola to výzva, ale nakoniec som si spomenul na môjho kamaráta, ktorý sa mi na každej hubačke smial, že som taký slepý, že nenájdem hríb, ani keď naň šliapnem. No, čo už, sťažoval som sa v sobotu u mojej mamy, že som prechodil kopec kilometrov po lesoch v okolí Dunaja a nič. Pritom hubári hlásili huby od začiatku marca. Vtedy mi vravela, že na jar namiesto húb robila prastará mama dusené reďkovky. V takomto období sme mali na záhrade malé prízemné fóliovníky, v ktorých rástla medzi prvými práve červená reďkovka a jarná cibuľka. A to sú tie jarné chute, ktoré som mal od detstva spojené s maslovým bielym chlebom, predlžujúcimi sa slnečnými dňami a futbalom na dvore pred domom, s množstvom kilometrov najazdených na bicykli a podvečerné prosenie …

Vyrastal som na južnom Slovensku, kde to na jar v záhradách a hájoch vonia práve jemnou cesnakovou arómou. Vraj prvé, čo medvede jedia po prebudení sa zo zimného spánku, je medvedí cesnak. Pre nich má hlavne antiparazitárny význam. Hladné medvede, ak nenájdu uhynuté zviera, musia schádzať do nižších polôh a tam sa kŕmia bylinami, šípkami, larvami chrobákov, proste všetkým, čo je jedlé a čo nájdu. Aj šťavnatým divým cesnakom, ktorý je príbuzný pažítky, nie cesnaku. Iba jeho obsahové látky sú skoro rovnaké. Divý cesnak je nabitý vitamínom C, B6, alicínom a chlorofylom, čo je určite jeho devíza oproti cesnaku. Patril od nepamäti k hlavnej jarnej ingrediencii na juhu Slovenska, hlavne na vidieku. S medvedím cesnakom sa prebudili aj niektoré bylinky, čo ma potešilo, lebo som konečne mohol robiť bylinkovú soľ. Mám rád práve dochucovanie jednoduchých jedál takouto soľou. Zahryznúť do malého kryštálu soli spôsobí na jazyku príjemnú vlnu slanosti, ktorá na svojom vrchu nesie jemnú bylinkovú chuť. Je to jedno z tých príjemných chrúmaní, na rozdiel od zle umytého šalátu. Takúto soľ môžete zavákuovať a skladovať v mrazničke. Jazyk je …

Fazuľová omáčka bola v našej rodine popri zemiakovej vždy hlavným omáčkovým ťahúňom. Áno, myslím tým prívarok, ale v našej kuchyni sa nikdy nevyslovilo toto slovo. Asi to bolo spôsobené vplyvom školskej kuchyne, kde slovo prívarok znamenalo hustú, slanú, múčnu maltu. Pozdravujem pani kuchárku Čipákovú, na ktorú dodnes spomínam. Takže ďalej pokračujem slovom omáčka. Najradšej som ju jedol studenú. Práve v období, keď sa všetko vonku zviechalo po studených dňoch, bola akýmsi prvým jarným osviežením. Snažil som sa tejto zimnej klasike vdýchnuť chuť jarného prebudenia práve vanilkou, ktorá pripomína osviežujúce mliečne dezerty a pridáva k chuti fazule viac slnka. No nedoprial som jej veľa priestoru, iba jemne kontrastuje s vínovou chuťou zeleniny. K tejto kombinácii si viem predstaviť pečenú kačicu alebo hus. K zelenine som dodal ešte orieškový šmrnc tekvicovým olejom a pár kvapiek hľuzovkového oleja spravilo tiež svoje. Zdá sa mi, že hľuzovka nepozná strednú cestu. Niektorí ju milujú a iní neznášajú. A čo ja? Čo myslíte? Veľa vôní a chutí, no všetky spolu dávajú zmysel. Fazuľová omáčka s vanilkou a zelenina dusená na víne s tekvicovým olejom Fazuľa ½ strúčika cesnaku 1 struk vanilky Zeler …

To, aké jedlo budem prezentovať na mojom webe a akým spôsobom, bola moja dilema, ktorou som sa zaoberal už od počiatku Maceklab-u. Rukopis je pre mňa dôležitý rovnako, ako je pre fotografa najväčším ocenením, keď divák spozná autora fotky bez akéhokoľvek popisu. Začal som byť realista a prestal som byť snílek. A takýmto štýlom sa budem uberať. Ostatný rok som mal výborné inšpirácie. Bola to výborná večera v rakúskej reštaurácii Krainer, čítanie najstaršej kuchárskej knihy v slovenčine z 19. storočia a knihy Magnusa Nilssona, šéfkuchára reštaurácie Fäviken. Všetky inšpirácie mali spoločnú myšlienku. Jedlo z lokálnych surovín pripravené spôsobom, ktorý môže povzniesť pre našinca možno obyčajné lokálne jedlo. Jednoduchosť a drsnosť sa mi akosi zapáčili, rovnako ako atmosférické svetlo vo fotografii. Nebudú to jedlá na sobotný obed pre rodinu, ale bude to zábava, ktorú si doma môže pripraviť každý nadšenec a milovník jedla, ako som aj ja. Srnčie srdce marinované v borievkovej emulzii s cviklovým pyré, grisovým zemiakom, pečenou tekvicou, majonézou a blanšírovaným ružičkovým kelom srnčie srdce olej (slnečnicový, olivový) 8 – 10 borievok 1 bobkový list 3 …