Ešte pred svitaním som sa zobudil na hluk upratovacích áut v našej malej sevillskej uličke kúsok od ulice Francos. Cez medzery v oknách bolo počuť zvonka prakticky všetko, ako keby tam tie okná ani neboli. Od rána sa čistili ulice na celodenné procesie, ktoré vždy trvajú až do neskorej noci. Semana Santa ma fascinovala vždy, keď som o nich videl reportáže. Nie z duchovného hľadiska, ale pre svoju magickú atmosféru. Tešil som sa na tento deň, no už z iných miest som vedel, že ak sa niečo deje na ulici, tak si to žiada dobrý spánok a k tomu je nevyhnutné pripraviť sa na úmorné pálenie chodidiel z nekonečného postávania vonku. Uličky sú tu veľmi úzke a procesia prechádza niekoľko centimetrov od stien domov. Preto som si obsadil hodinu pred prechodom inkvizítorov (špicaté kukly) „svoju“ dlaždicu na ulici Francos. Takto to robia aj domáci. Ak čakajú na ulici, kde nie je bar ani reštaurácia, tak si prinesú skladacie stoličky, vybalia domáci tapas a rodinný piknik sa môže začať. V Seville je 52 bratstiev a každé nesie svoju procesiu do katedrály. Od jednej popoludní (nepíšem po obede, pretože obed tu mávajú až o druhej) začína kolobeh procesií. Najkrajšia časť dňa je jednoznačne polnoc. Paradoxne, ale jednoznačne.

Vydržal som a o jednej v noci sa konečne začali uvoľňovať stoly v tapas baroch, v ktorých čašníci mleli z posledného. No práve za rohom malej uličky, kde na stojáka jem choriso a jamon, sa schyľuje k najatmosférickejšej časti dňa. Pre nás sa je to divadlo s nezabudnuteľnou atmosférou a magickosťou. No v srdci Španielov je tento okamih niečo úplne iné. Je to vraj tradícia, ktorú ostatní nepochopia a cítia inak. Nikto to presne nevie vysvetliť, bedekre obsahujú iba hrubý odhad, lebo Semana Santa je o histórii, viere, hrdosti, cti, srdci atď. Je to atmosférické divadlo, ktoré ohromí zmysly rovnako ako dobré jedlo.

Je fascinujúce, ako je život v Španielsku pevne spojený s jedlom. Jedlo neznamená len spôsob, ako dodať energiu, znamená rodinu. Rodina a dobré jedlo sú tu na najvyšších hodnotových stupňoch. V každej surovine je kus histórie a tradície, a tá je pre nich posvätná. Vraj ak by si jedného dňa nemohli Španieli dovoliť dobré jedlo, vypukla by revolúcia. Španielom sa nestanete, môžete sa ním iba narodiť. Potom to máte všetko v krvi a stelesňujete všetky zvyky, tradície a životný štýl, ktorému bežný Európan nerozumie.