V našej rodine koluje príbeh zo 17. storočia. Zo severnej strany Vysokých Tatier šli naši predkovia na voze na Dolnú zem smerom do Békešskej Čaby, ktorú osídľovala prevažne slovanská komunita prisťahovalcov. Ich mená sa žiaľ nezachovali. Cesta za novým životom bola dlhá, ťažká a aj tragická. Otec rodiny putovanie neprežil a do Békešskej Čaby dorazila iba ovdovená žena s deťmi. V novom meste sa zoznámila s akýmsi Slovákom menom Šurin, za ktorého sa aj vydala. Tu sa príbeh našej rodiny iba začína. V prvej polovici 20. storočia mala rodina Šurinových mäsiarstvo na hlavnom námestí v Békešskej Čabe. Mäsiar Andráš bol váženým občanom a otcom malého Banďúra, Macekovho bratranca a kamaráta. Ujo Andráš poznal svojho bohémskeho brata Mateja, a preto rodine začal pomáhať. Macek dostával každé ráno od uja Andráša veľkú desiatu a po škole šiel s Banďúrom pomáhať do mäsiarstva. Návrh: Po druhej svetovej vojne vlasť vyzývala Slovákov, aby sa vrátili do svojej krajiny. Slováci sa mali vrátiť z Maďarska na rodnú hrudu a začať tam nový život. Macekov otec Matej bol bohém a dobrodruh. Rozhodol sa presťahovať …