Šóška je pre mňa nenahraditeľná chuť, ktorá vo mne evokuje rodinu a výsostne moju drahú babku, ktorá nám ju pripravovala vždy s dávkou veľkej lásky. Počas mojich študentských čias na farmácii, keď som zavítal domov s prázdnymi krabičkami, ma mama vždy najviac potešila šóškou. Niekde je to štiav, štaveľ, no u nás to bola vždy šóška. Ako dieťa som nerozumel tomu, ako môže niekto nepoznať šóšku. Detský svet veľkých problémov. Po dvojitej porcii som si celý večer musel prechádzať po zadných stranách zubov, ktoré mi zdrsnila kyselina šťaveľová. Moja babka si spomína, ako šóšku deti zbierali na hrádzi pri Nových Zámkoch, hlavne jej brat, ktorý sa zakaždým domov vracal s plným vrecom. Nájsť ju na týchto miestach je dnes už veľmi obťažné. Bral by som takýto šport, ale asi iba ako šport, pretože časté konzumovanie kyseliny šťaveľovej spôsobuje odvápňovanie organizmu. Je pravda, že by som si to vykompenzoval mojou závislosťou na syroch a mlieku. Bez šóšky by som si nevedel predstaviť život. Jej chuť je taká špecifická a hlavne je to akýsi chuťový flash disk, v ktorom mám uložených veľa spomienok. Podobnú spojitosť mám medzi hruškou a začiatkom školského roka, ale o tom inokedy.

Dostal som chuť na rybu, hľadal som našu rybu a našiel som veľmi zaujímavý kúsok. Boleň je jedinečná ryba v tom, že je kaprovitá, ale je to dravec. Rybári ho nazývajú strieborný démon a uloviť ho je pre rybára výsadou a veľkým medzníkom. Chuť mäsa je typická pre kaprovitú rybu, no s jemnejšou riečnou či tzv. bahnitou chuťou, ako je to napríklad u kapra. Polovica rybárov boleňa zatracuje pre jeho mäso, a druhá naopak vychvaľuje. Hlavne u českých susedov ho nakladajú ako zavináče. S kosťami sa manipuluje jednoduchšie ako u kapra, mäso sa pekne oddeľuje. Kostí je veľa, ale pri nafiletovaní sa dajú ľahko vytiahnuť.

Mám taký pocit, že prichádza obdobie, v ktorom môžeme očistiť povesť polotovarmi znásilnených spotrebičov zvaných fritézy. Dnes sú synonymom nekvality, nechute. Ja si na tú našu, čo sme mali v 90-tych rokoch, skoro ani nepamätám. Z času na čas však určite nezaškodí takéto jedlo, samozrejme, ak to nie je iba akási masa napitá olejom ako špongia. Tu je dôležitá stála teplota oleja a tá musí byť 180 °C. Také french fries sa fritujú postupne pri 162 °C a potom pri 200 °C. No, vraj tie najlepšie dosiahnete pri troch teplotách fritovania. Mne chutia aj tie „dvojkové“. Kto sa potuluje večernou Bratislavou, vie kde zahnať hlad hranolkami.

Inak, poviem vám, že „vyfritovať“ byliny alebo listy zeleniny je zaujímavá zmena. Skúsil som trochu nezdravý „rustik“, kým ten šťaveľ rastie.

Šóškový krém s maslovým boleňom a s fritovanou brokolicou

Listy šóšky
Smotana 33 %
Olivový olej
Soľ
Boleň (alebo akákoľvek iná ryba )
Maslo
Slnečnicový olej
Brokolica
Kôpor
Štipka cukru

Krém
Očistenú šóšku zbavíme tvrdých stoniek. Na horúcom olivovom oleji premiešame listy šóšky, kým nevznikne hustá kaša. Pridáme cukor, soľ, znížime plameň a primiešame smotanu, až nám vznikne zelený krém.

Zelenina, listy šóšky a kôpor
Brokolicu si rozdelíme na menšie kúsky bez hrubých stoniek. Dobre osušené vložíme do vriaceho oleja v hrnci alebo do fritézy. Treba byť obozretný a nespáliť ich. Stačí im pár minút, aby ostali stále zelené, ale na povrchu chrumkavé. Preto je dobré ich aj otáčať v oleji. Vyložíme ich na papier a osolíme. Potom vyfritujeme listy šóšky a kôpor. Oba zmenia svoju chuť. Šóška bude jemne citrónová a kôpor zas korenistý.

Ryba
Osolený filet ryby pečieme na masle, kožou dole a oblievame ho horúcim maslom. Maslo pri pečení môžeme ochutiť cesnakom, prípadne pri podávaní použiť cesnakový olivový olej.