Vianočná glosa a pečienka s macerovanou cibuľou
Uverejnené v MAK magazín 12/2016 makmagazin.sk Existuje obdobie, na ktoré keď si spomeniem, tak mi pred očami beží obraz ako z dobrej glosy. Horúčkovité dni plné stresu, ktoré u nás doma nikdy nenaznačovali dni pokoja. Predchádzali tomu mikulášske traumatizujúce zážitky, keď som sa držal nohy stola či dverí a hurónskym revom kontroval pánovi Mikulášovi. Ten mal síce priateľský hlas, no v mojich ušiach to bol iba hlas zo záhrobia, ktorému sa nedalo uniknúť. Ešte k tomu chcel, aby som si na tej strašidelnej ceste aj spieval či recitoval, za smiešny úplatok v podobe napolitánky. Za pár rokov, ako dvanásťroční fagani, sme sa rozhodli, že prišiel rad na nás, robiť deťom Mikuláša. Dodnes si pamätám na ten starý kožuch sovietskeho vzoru. Bola to celkom zábava, až na kamarátove prsty, čo mu smrdeli od hrdzavej reťaze, ktorú so sebou ako čert vláčil. A tie prsty mi neustále strkal pod nos, keď mi naprával vo výťahu fúzy a bradu. Nechýbala každodenná sánkovačka na kopci za panelákom. Dnes keď sa pozriem na tú kopu hliny, ktorú sme nevolali inak …